Minulý rok sme mali možnosť sledovať perfektné výkony športových dvojíc, tímov aj jednotlivcov. Rozhodli sme sa porozprávať s minuloročnými pretekármi, ktorí svojím výkonom inšpirovali mnohých. Ako sa na pretek pripravovali? Na čo spomínajú, aj aký majú odkaz pre tohtoročných účastníkov si prečítate v nasledujúcich riadkoch.
1. Ako si spomínate na minuloročné víťazstvo?
Zorka Čižmárová (17 rokov, kategória ženy, pes do 15 kg): Bolo to pre mňa opäť prvé miesto v kategórii, najskôr sa mi tomu nechcelo veriť, potom som bola neuveriteľne šťastná, že sme to obe opäť zvládli, a že tá príprava stála za to ♥️
Tamarka Halasová (detská kategória 11 rokov): Veľmi príjemne.
Braňo Sedilek (kategória muži, pes do 30 kg): Veľmi dobre. Nová trať bola z môjho pohľadu ešte zaujímavejšia, ako rok predtým a určite náročnejšia vďaka výživným kopcom. Veľmi ma potešilo plávanie. Moja Sansa, s ktorou som bežal, asi mala byť pôvodne kačka, tak si to neskutočne užívala. Pre mňa to bolo vítané schladenie. Bežalo sa nám super a celý pretek sme absolvovali bez problémov.
Nikola Benediková (kategória ženy, pes nad 30 kg): Bol to krásny pocit a napínavé čakanie, keďže sa štartuje intervalovým spôsobom a konečné poradie zistíte až po dobehnutí posledného pretekára.
2. Aká bola tvoja najväčšia výzva a ako si ju zvládla?
Zorka: Mala som trému a bála som sa, že som na niečo dôležité zabudla.
Tamarka: Vytvoriť si také silné puto s mojím psíkom, aby sme zvládli svoje prvé prekážkové preteky. Podľa mňa sme to dali výborne.
Braňo: Určite to boli kopce a kopce a potom zbehy dole. V tom teple dali naozaj zabrať. 🙂
Nika: Pre moju fenku Treky sú najväčšou výzvou rôzne prekážky typu tunela, ktorý treba preliezť. S fenečkou som niekedy behala canicross a takéto prekážky sme netrénovali a dávajú nám poriadne zabrať. Pre mňa je najväčšia výzva každý strmý zbeh, kde sa snažím bežať opatrne a poriadne preverili moje zručnosti.
3. Ako si sa pripravoval/a na tento pretek? Mal/a si špeciálny tréningový plán?
Zorka: Išla som podľa svojho tréningového plánu, a aj som na osvieženie pridala pár blativých behov v teréne a cez vodu. Tiež som opätovne s Tanyou trénovala prekonávanie prekážok, aby sa sústredila, aby prekážky neobchádzala a naša spolupráca na preteku bola zase o niečo lepšia
Tamarka: Plán som veľmi nemala, len mi mamka poradila, čo mám vylepšiť. Zamerala som sa na puto s mojou Elfí a robila som to napr. tak, že sme sa spolu viac maznali, hrali a behali.
Braňo: Mojou hlavnou disciplínou je kolobežka s jedným a dvoma psami. Trénujem v podstate celoročne. Aponi Dog Race zaraďujem do prípravy, ako úvodný pretek sezóny a ako spestrenie pre psov. Je to vynikajúca príležitosť ešte viac posilniť vzťah medzi mnou a psíkom a v neposlednom rade nás to všetkých veľmi baví.
Nika: Behám podľa bežeckého plánu už dlhú dobu, pretože sa zúčastňujem aj canicrossových pretekov. Pre prekážkové preteky so psíkom je dôležité trénovať na nerovnom teréne, trénovať rýchle krátke intervaly do kopca, ale aj zbehy. Posilňovanie je tiež neoddeliteľnou súčasťou a samozrejme spoločné tréningy so psíkom. Podľa ročného obdobia trénujeme najskôr kratšie vzdialenosti a postupne vzdialenosť navyšujeme, aby sa psík na teplotu adaptoval. Hravou formou trénujem každý deň rôzne prekážky, aby s nimi psík nemal na pretekoch problém.
4. Aké boli tvoje pocity, keď si prechádzal/a cieľovou páskou?
Zorka: Nuž, asi niečo ako: “Uff, konečne cieľ 😄.” Bola som mokrá, špinavá, absolútne zničená, ale šťastná. Vravela som si: “Áno, (opäť) sme to dali!” A ten pocit, že je za nami ďalšia výzva bol na nezaplatenie.
Tamarka: Zmiešané. Ale viac dobré, že sme to spolu zvládli, lebo som predtým mala kúsok stres.
Braňo: Bol som veľmi rád, že sme celú trať absolvovali bez akýchkoľvek komplikácií, bez akéhokoľvek zranenia, s oboma teniskami na nohách (ak si dobre pamätám, zopár pretekárom bahno vyzulo tenisku 🙂), Sansa bola šťastná a tým pádom aj ja.
Nika: Moje pocity boli veľmi veselé a radostné, pretože celá trať bola hravá, plná blata, vody a nesmierne sme si to s fenečkou užili. Vždy ma teší, keď dobehnem do cieľa zdravá a zostane mi energia aj na rýchly finish.
5. Akú radu by si dal/a nováčikom, ktorí sa prihlásili na tento ročník?
Zorka: Choďte si to užiť. Tento prekážkový pretek je jediný na Slovensku a unikátny. Kopec ľudí makalo na tom, aby to bol váš najlepší zážitok. A nezabudnite si zbaliť náhradné oblečenie, poriadne sa zašpiníte. 😀
Tamarka: Hrať, zabávať sa a skúšať si so svojim parťákom vytvoriť vzťah.
Braňo: Behajte kopce 😃, dobre zaviažte šnúrky na teniskách a samozrejme si budujte vzťah so psíkom. Keď vám absolútne verí, ide všetko ľahšie. Je super začať s canicrossom, kde sa psík naučí, čo má robiť a prekážky sa obom členom tím zvládajú omnoho ľahšie.
Nika: Nech si preteky a spoločný čas so psíkom užijú čo najviac. Určite sa budú baviť a na preteky dlho spomínať.
6. Ako vnímaš dôležitosť spojenia s tvojím psím parťákom počas súťaže?
Zorka: Určite je to jedna z najdôležitejších vecí. Keď to medzi vami neklape, treba na tom popracovať, aby sa obe strany rešpektovali a aby im to spolu dobre klapalo a verili si navzájom.
Tamarka: Je to veľmi dôležité. Podľa mňa sa to bez toho nezvládne. Je potrebné, aby z toho mal radosť psík aj ja.
Braňo: Je to kľúčová vec. Aj preto sa prihlasujem na APONI, aby sme si tento vzťah prehlbovali. Ako som písal vyššie, ak vám psík dôveruje, prejde s vami akúkoľvek prekážku. My si vzťah budujeme od šteniatka. Predsalen na kolobežke v 50 km/hod si musíte vzájomne na 100% dôverovať, inak to môže mať veľmi škaredé následky.
Nika: Prešla som viacerými typmi pretekov, ale beh so psom je to, čo som hľadala a baví ma najviac. Spoločné spojenie so psím parťákom je silné. Psík je veľmi oddaný a teší sa z každej spoločnej chvíle. Vďaka spoločným tréningom trávime spolu veľa času, vzájomne si pomáhame a prináša nám to obrovskú radosť.
7. Pretekáš pravidelne? Prečo ťa baví tento typ súťaže?
Zorka: Pretekám pravidelne, a prekážkový pretek je určite moja najobľúbenejšia disciplína. Na prekážkach preveríte schopnosti psa aj majiteľa. Je to zábava, kopec vody, blata a úsmevov na tvárach.
Tamarka: Pretekám celkom pravidelne. Baví ma to, lebo sú tam stále nové výzvy, ako pre mňa tak aj pre Elfí.
Braňo: Z prekážkových behov som v minulosti absolvoval niekoľko Sparťanov a so psíkom len APONI. Inak sa naplno venujem mushingovému športu. Tam súťažím pravidelne.
Nika: Áno, pretekám pravidelne. Moja hlavná disciplína je canicross, čiže beh so psom. S mojím mladším psíkom Sorenom súťažíme na slovenských pretekoch a zúčastňujeme sa aj na MS/ME. Tento typ pretekov ma baví hlavne pre spoločné spojenie so psíkom. Už od detstva som vždy mala psíka a spolu sme robili rozličné aktivity. Postupom času som začala behať a našla som si aktívne plemeno, ktoré miluje pohyb. Tak som sa dostala k môjmu prvému európskemu saňovému psovi Sorenovi, na ktorého som veľmi hrdá. On ma naučil veľmi veľa, vďaka nemu som vyšla zo svojej komfortnej zóny a našli sme tréningový plán, ktorý nám obom vyhovuje a dokážeme behať rýchlo. Tento rok sa tešíme z nového šteniatka - Jacka.
8. Čo ťa pretekanie naučilo o sebe a o tvojom psovi?
Zorka: Nie je to vždy len o víťazstve, byť na bedni je pekné, ale zničený vzťah so psom za to nestojí… vždy je lepšie byť posledný, užiť si spoločné chvíle so psom, spolupracovať a vnímať jeho potreby a mať šťastného psa ktorý miluje spoločný beh, ako byť prvý a mať psa, ktorý sa s vami bojí ísť behať, lebo na to má zlé spomienky, to treba mať na pamäti.
Tamarka: Že nemôžem byť nahnevaná, ani nejako neutrálna, lebo potom to nebaví ani Elfí.
Braňo: Ak si so psíkom úplne dôverujeme, nie je prekážka, ktorá by sa nedala prekonať. Aj kopce môžu mať svoje kopce. Vždy sa potvrdí úplná klasika Emila Zátopka: “Ak si myslíš, že nemôžeš, ešte 3x toľko môžeš. A ak si myslíš, že už ideš do cieľa, trať sa môže opäť stočiť do kopca. 😀”
Nika: V prvom rade disciplínu a pokoru. Ambície a súťaživosť nesmú byť na prvom mieste. Tréningy majú byť zábavné a tešíme sa na ne. Pretekanie je odmenou za spoločnú drinu. Pri trénovaní treba sledovať signály od psíka a so záťažou pracovať opatrne a postupne.
9. Aký odkaz by si nechala tohtoročným súťažiacim?
Zorka: Choďte si to užiť, na pretekoch nejde o život, ani o víťazstvo, ale o spoločný zážitok s vašim psím parťákom.
Tamarka: Nebrať to súťažne, iba zábavne a s radosťou.
Braňo: Nech nemyslia na výsledok, ten nie je hlavným zmyslom. Nech myslia na to, ako si pretek dokonale užiť. Každú jednu chvíľu, každú prekážku. Pretože na to budú spomínať celý rok, mnohí celý život, kým nepôjdu na ďalší APONI 👍. Bol som na oboch ročníkoch a vždy bola trať pestrá, zaujímavá, preverila aj bežca aj psíka a z oboch ročníkov mám super zážitky.
Nika: Tešte sa zo spoločne stráveného času.
Spracovala: Miroslava Korytková
Foto: Archív bežcov