Každý si svoj život so psom nasmeruje inak. Niektorí ľudia si psa zadovážia ako parťáka na gauč, iní ako spoločníka pre deti, do hôr a niektorí sa dajú na spoločnú športovú dráhu. Život nám ponúka rôzne možnosti, niekedy však o nich treba vedieť a otvoria sa vám také oblasti o ktorých ste ako dieťa, ktoré túžilo po psovi ani nesnívali. Šport so psom sa v posledných rokoch posúva rapídne dopredu. Možnosti spoločného aktívneho vyžitia sa zväčšujú a jednou z predstaviteliek takého životného štýlu je aj naša ambasádorka Danka Lakatošová, ktorá sa našla v tom čo robí. O tom, ako sa k tomu dostala, čo všetko so svojimi štvornohými parťákmi zažila a aké skúsenosti nadobudla sa dozvieme v rozhovore.
1. Ahoj Danka, aktuálne máš 5 psích parťákov, kedy si sa rozhodla svoj život obohatiť svojim prvým psom ?
Prvého vlastného psa som dostala, keď som mala 9 rokov. Bol to yorkshirský teriér a volal sa Semmy. Aktuálne by s nami asi neudržal tempo, ale v tej dobe pre mňa bol stredobodom vesmíru a naučil ma naozaj veľa. Podľa slov rodičov som medzi psami behala od útleho detstva, ako keby som bola jedna z nich. Mali sme pracovných NO, kokeršpaniela a neskôr do rodiny prišla fenka maďarskej vyžly Žužu, s ktorou som začala žiť aktívny život so psom.
2. Je o tebe známe, že máš Louisianských leopardích psov, prečo padol výber na toto plemeno ? Čím ťa zaujalo ?
O áno, leopardi :) Bola to "láska na prvý pohľad" vďaka knihe, ktorú som jedného dňa čítala. Hlavná hrdinka tam opisovala stretnutie s tvorom, ktorý sa ju pokúšal zahnať, pretože vstúpila na ich pozemok a on chránil svoju rodinu. Postupne sa zblížili a ona opisovala jeho odhodlanie, nespútanosť a energiu. Opisovala ho ako tvora, ktorý sa nevzdáva a má vlastnú hlavu, ale ak si niekto získa jeho dôveru, získa si tak aj jeho srdce a tým sa doň zamiluje. Presne tak, to bolo aj u mňa. Začala som hľadať viac informácií o tomto plemene a čím ďalej, tým viac som bola presvedčená o tom, že to síce nebude jednoduché, ale bude to stáť za to. Môj život teda napĺňajú štyria leopardi: Athos, Attika, Alaka'i a Aydea.
3. Ako a kedy si sa dostala k športovým aktivitám so psom ? Mala si nejaký vzor ?
Ak by bolo športom so psom myslené spoločné behanie na voľno, spoločné výlety a rôzne iné aktivity, ktoré som dovtedy nerobila, povedala by som, že Žužu. Určite sa aj tie aktivity počítajú, ale myslím, že naozaj športovať so psom som začala až potom, čo do môjho života prišiel môj osudový pes Athos. Bolo to 5 rokov dozadu. Otvoril mi do tohto sveta brány vďaka svojej energii, nadšeniu a súťaživosti. Dovolím si tvrdiť, že žiadny človek pre mňa na mojom začiatku nebol vzor, pretože som ani netušila, čo vlastne znamená a čo všetko obnáša "športovať so psom". Bol to pre mňa úplne nový a nepoznaný svet, ktorý ma časom pohltil. Spočiatku som si myslela, aké je to jednoduché, zobrať psa, dať mu nejaký postroj, na seba nejakú šnúrku a pripnúť vodítko. Čo je na tom tak ťažké ? ... až kým som nezistila, že všetko robím zle :D
Časom som teda začala k viacerým ľuďom, ktorí v "tomto svete" boli už dlho a mali veľa užitočných skúseností vzhliadať. Inšpirovala som sa nimi a cenila som si každú radu. Musím sa však priznať, že jediným vzorom od začiatku až do teraz je pre mňa môj Athos. Vďaka nemu a len preňho som tento šport začala robiť a len kvôli nemu s ním pokračujem. Ako opisovalo to dievča v knižke - to odhodlanie, nespútanosť a to, že sa nevzdáva a napriek prekážkam stále bojuje ďalej. Tým je pre mňa vzorom :).
4. S akým športom so psom si začínala ?
Ako pravý začiatočník, som aj ja mala "super" nápad a náš prvý pretek sme išli na 25 km Dogtrek, ktorý sme z časti šli a z časti bežali. Nie, naozaj to nebol najlepší nápad pre mladého neskúseného psa, tak aj pre mňa, ale veľmi sme si to užili a našťastie aj v zdraví došli. Keďže som vždy milovala prírodu, tieto typy pretekov sa nám páčili no časom som zistila, že existujú aj akčnejšie typy pretekov a tak sme toho postupne vyskúšali celkom dosť. Vlastne asi všetky disciplíny okrem veľkého záprahu, ktorý verím, jedného dňa tiež vyskúšame.
5. Spomínaš si na ten moment, kedy si sa prvýkrát dozvedela a rozhodla ísť na svoj prvý prekážkový pretek ? Čo si prežívala a ako ste to spolu zvládli ?
Tak a pokračujeme... ako pravý začiatočník, som netušila čo od prekážkového preteku čakať, ale kamošky povedali, že to bude pohoda "to dáš", tak sme to proste skúsili. Volal sa Žabí kros. Klamala by som, ak by som povedala, že to bolo super a hrozne sme si to užili, pretože to tak nebolo. Bohužiaľ som v tom čase ešte netušila veľa vecí, ale jedna z nich skoro prerušila naše spoločné pretekanie a život. Išlo o ZAVODNENIE PSA. V ten deň bolo naozaj veľmi teplo. Athos bol, je a asi navždy bude pred pretekom vždy hrozne natešený. Šteká, skáče, motá sa a robí všetky tie veci preto, aby sa dopredu vyčerpal. To som samozrejme vtedy ešte nevedela a tak som sa tešila z toho, že sa teší a zmierila s tým, že je to proste blázon. Vyštartovali sme, všetko sa zdalo v poriadku, až kým si asi na druhom kilometri proste neľahol a nemohol ďalej pokračovať. Bol nafúknutý, splašene dýchal, jazyk mal modrý a začal zvracať. Poviem vám, prebehlo mi hlavou to najhoršie a prežívala som úlnú bezmocnosť. Našťastie to po pár minútach rozdýchal, našli sme prvú vodu, v ktorej sa ochladil a došli sme do cieľa. Bol to pre mňa ten najhorší zážitok, ktorý som doposiaľ zažila. Tak, ale asi aj takéto veci človek musí vidieť a skúsiť, aby si naozaj uvedomil, ako málo vie a čo všetko sa ešte musí naučiť. Uvedomila som si, aký vzácny je život našich parťákov a tiež to, že tak ako sa my spoliehame na ich pomoc s ťahaním, oni sa spoliehajú na nás s tým, že na nich dáme pozor a budeme mozog akcie.
.jpeg)
6. V Čechách je omnoho viac možností pre aktívne vyžitie so štvornohým parťakmi. Aké typy pretekov Česká republika ponúka a akých sa ty aktuálne zúčastňuješ ?
Presne ako hovoríš. Česko ponúka naozaj veľké množstvo pretekov. Od klasických pretekov individuálneho mushingu (bike so psom, kolobežka s 1-2 psami, beh so psom), triatlonu, prekážkových pretekov ale tiež dogtrekov, ktoré sa často môžu chodiť alebo behať. My sme celkom všestranní a zúčastňujeme sa viac menej všetkých druhov pretekov. Najviac mi však sedia práve prekážkové preteky, ktoré oproti ostatným uprednostňujem. Niekedy je naozaj ťažké si vybrať kam ísť. Pomerne často sa preto stáva, že za víkend stihneme aj dva rozdielne preteky. Mali sme možnosť zúčastniť sa aj na pár pretekoch v zahraničí, ale naozaj len na zopár. Dovolím si preto tvrdiť, že preteky v Čechách si za tie roky vybudovali vysokú úroveň, jednak úrovňou samotných pretekov, ale aj počtom účastníkov. Vzhľadom na množstvo pretekov v Čechách, nie je veľa voľných termínov, kedy by sme chodili inam. Na Slovensko sa však veľmi tešíme a som rada, že to konečne odpálime s APONI DOG RACE aj v mojom rodnom meste.
7. Hobby prekážkový pretek so psom vs. klasický canicross. V čom vnímaš ty ten rozdiel ? Čo ťa na prekážkovom preteku so psom najviac nadchlo a prečo ťa to tak baví ?
Rozdiel je práve v samotných prekážkach. Baví ma na tom to, že to nie je len súvislý beh štart a cieľ, ale že človek spolu so svojím parťákom musí zdolať rôzne nástrahy trasy. Pre mňa je to oveľa viac o súhre a samotnom vzťahu medzi človekom a psom, ako pri klasickom canicrossovom preteku. Nechcem tým však povedať, že v klasickom canicrosse o súhru nejde. To vôbec nie. Ani canicross, nie je len o tom vziať psa a vybehnúť. Tiež je tam veľmi veľa vecí, ktoré sa ako človek, tak aj pes musí naučiť a zažiť si. Pri prekážkovom preteku však človek musí psa poznať lepšie vo viacerých situáciách a predvídať jeho správanie. Napr. či má rád vodu, blato, či je schopný niečo preliezť, či sa nebojí pohyblivých povrchov a ako sa pri tom zachová, prípadne mu správne pomôcť, podporiť ho a pod. Každý prekážkový pretek je pre psa vlastne veľká škola rôznych situácií a podnetov, kedy sa unaví nielen telo ale aj hlava. Musí nonstop premýšľať a prekonávať samého seba, pri niektorých situáciach musí prekonať aj svoj strach, alebo zdolať dosiaľ nepoznané situácie. Každý pretek, je taký "poznávací zájazd" pre oboch. A to je práve ten dôvod, prečo na ne chodíme a užívame si to.
8. Dá sa pes pripraviť na prekážkový pretek ? Máte nejaký špeciálny tréning, stravu ? Alebo "stačí" trénovať len na kondičke?
Určite sa to dá. Avšak skôr než človek začne pchať psa pod lavičku niekde v parku, je pred tým dôležité dodržať správny postup prípravy na samotný beh so psom. Myslím tým, že je pár pravidiel, ktoré by mali byť dodržané skôr, ako sa človek vydá na akýkoľvek pretek, nie to ešte prekážkový.
- hlavne je naozaj nevyhnutné, aby obaja boli zdravotne 100 % v poriadku a mali dostatočnú kondíciu na zdolanie tých xy km. Veľmi dôležité (hlavne v letných mesiacoch) je tiež zavodnenie psa ideálne aj seba,
- poznať svojho psa, najmä čoho sa bojí, čo má rád a čo nie, poznať jeho reakcie, vedieť s ním pracovať a mať ho pod absolútnou kontrolou,
- správna výbava - pes musí mať správny postroj, človek sedák a musia byť vždy spojený amortizačným vodítkom,
- mať za sebou aspoň niekoľko tréningov samostatne, ale aj v skupine iných ľudí a psov,
- nebáť sa, že na to nemáš, proste to treba vyskúšať :) Všetci sme raz začínali.
Všetky tieto body sú veľmi dôležité pre účasť na preteku a hlavne aj jeho úspešné dokončenie. Čo sa týka samotnej prípravy na prekážkový pretek, ak mám byť úprimná, nikdy som na to vyslovene netrénovala. Od šteniatka sa snažím, aby moje psy postupne spoznávali všetko. Od cudzích ľudí, iných zvierat, cez rôzny hluk, povrchy, aby sa nebáli vody, vedeli preliezať, podliezať, vojsť do úzkých priestorov atď. Je to o snahe a fantázii človeka, o tom čo je ochotný tomu obetovať. Ale verte, že sa všetky tieto veci dopredu naozaj hodia. Pes to nemusí mať vyslovene rád, ale mal by byť schopný to prekonať a neublížiť sebe ani nikomu inému. Je veľa možností, kde sa tie veci dajú naučiť (napr. na agility place), ale zároveň nie je treba chodiť na nejaké špeciálne miesta. Nám naozaj stačili aj lavičky, stromy a mláky v parku :D
9. Na preteku je veľa podnetov, veľa ďalších psov, hluk, chaos. S akým psom alebo majiteľom by si účasť na preteku zvážila ? Je to pre každého ?
Ako som napísala vyššie, osobne si myslím, že prekážkový pretek je schopný zdolať každý, kto je ochotný pre to niečo dopredu urobiť. Je už na zvážení samotného človeka, či mu stojí za to riskovať a ísť na pretek bez predošlej prípravy a ohroziť tak seba, svojho psa alebo ostatných účastníkov. Každý pretek, rovnako tak prekážkový je pre psa veľmi náročný na psychiku. Je preto dôležité, aby pán svojho psa naozaj poznal a vedel, čo od neho môže čakať. Každý človek rovnako aj pes je iný, má iné kladné vlastnosti aj tie negatívne, ale dá sa s tým vždy pracovať. Ak naozaj chcete. Napríklad u psa, ktorý sa bojí vody by nebolo vhodné to zistiť až na preteku, keď nebude chcieť skočiť do bazéna. Tým, že ho tam hodíte, síce prekážku zdoláte, ale v slabšom jedincovi to môže vyvolať negatívnu skúsenosť, až traumu a do vody vám už nikdy nevlezie.
10. Ako tvoje psy vychádzajú s ostatnými psami počas preteku ? Máte aj nejakú negatívnu skúsenosť ? Ak áno, na čo je dôležité dbať, aby k nej nedošlo ?
Za tie roky, počas ktorých sa venujem s Athosom športu, sme obaja dostali veľkú školu prostredníctvom rôznych skúseností. Áno, bohužiaľ aj veľa negatívnych. Athos bol úplne nekonfliktný samec, no po pár napadnutiach začal byť na pretekoch ostražitejší a viac rieši ostatné psy. Po každej zlej skúsenosti vždy trvalo nejaké obdobie, kým sa opäť srovnal a bol schopný ostatné psy ignorovať. Bohužiaľ ich bolo toľko, že už nie som schopná na 100 % veriť, že sa nič nestane. Nepomáha ani to, že je dosť súťaživý a občas proste psa nechcete pustiť pred nás, a tak si ho automaticky pri predbiehaní, alebo ak nás niekto predbieha sťahujem k sebe, aby som zamedzila možnosť prípadného vzniku konfliktu. Zvyšok svorky nie je taký súťaživý a zatiaľ nemali žiadne negatívne skúsenosti z tréningu, alebo z preteku. Takže s nimi len dávam pozor, snažím sa ich reakcie sledovať, ako aj ostatné psy a som v strehu, aby som prípadne včas zasiahla a predišla tak negatívnej skúsenosti. Tie vznikajú práve z dôvodu majiteľovej nepozornosti alebo nedostatočnej znalosti povahy svojho psa.
Vždy je nutné sledovať dianie okolo seba, sledovať chovanie iných psov, ale hlavne aj toho svojho. Ak si jednoducho nie je človek istý, je lepšie si psa stiahnuť, prípadne ak situácia dovolí, aj zastať a toho druhého pretekára pre seba pustiť. Na každom preteku je nepísané pravidlo, že psy by si nemali všímať jeden druhého. Realita je však často bohužiaľ iná. Je to spôsobené práve majiteľmi, ktorí im to dovolia a dokonca ich v tom aj podporujú. Psíky sa naozaj nemajú očuchávať, prípadne počas preteku spolu hrať, majú "pracovať" a majú si všímať tak akurát vás.
Takže moja rada ako dbať o to, aby nedošlo ku konfliktu? Mať 100 % pod kontrolou svojho psa a priestor okolo neho. Nepúšťať ho k iným psom a nezdržiavať sa na jednom mieste (ak to nie je vyslovene nutné, vzhľadom na priestor) s cudzími psami, ktoré nie sú pod kontrolou ich majiteľov.
11. Akú výbavu používate ? Čo by si odporučila začiatočníkom, ktorí sa chcú začať venovať športovým aktivitám so svojím psom a prísť aj na náš prvý ročník ?
Výbava je rôzna, záleží od typu psa a takisto od človeka. Každému sedí niečo iné a je naozaj nutné, ako postroj pre psa tak sedák pre človeka vyskúšať osobne. Mám 4 psy rovnakej rasy a aj napriek tomu, každý jeden má úplne iné miery a tým aj iné postroje, ako veľkosťou, tak aj značkou. Ja sama mám 3 rôzne druhy sedákov a striedam ich. V tejto dobe je k dispozícii, už veľa predajní v ktorých vybavenie na beh viete zohnať. Doporučila by som však prečítať si viac recenzií a uistiť sa, že ide o kvalitný produkt. Následne si výstroj vyskúšať, či naozaj sedí psovi aj vám. Často sa môže totiž stať, že predajca je podporovaný len jednou značkou a tak vám odporučí iba tú. Jednou z ďalších možností sú eshopy so psím tovarom, ktoré ponúkajú za nejakú zálohu poslanie viacero veľkostí, pripadne typov na vyskúšanie. To čo nesadne proste pošlete naspäť a oni vám vrátia peniaze.
Nevyhnutná výbava pre beh so psom je: postroj pre psa, vodítko s amortizérom a sedák pre človeka. Ideálne je, aby mal pes postroj dlhý = až po koreň chvosta, sú však aj typy psov, ktorým viac vyhovujú krátke postroje (väčšinou ide o menšie plemená). Pri vodítku s amortizérom je dôležité, aby bolo v určitej časti odpružené (prípadne celé) a malo do 2 m v natiahnutom stave. Sedák vyzerá podobne, ako ten horolezecký, každopádne záleží od typu postavy, aký je pre vás vhodný.
12. Máte nejaký špeciálny rituál pred pretekmi ? Čo je pre teba a tvojho psa pred pretekom dôležité ?
Rituál ani nie :), skôr sú veci, ktoré sa snažím dodržiavať a na ktoré nesmiem zabudnúť, pretože su naozaj dôležité. Zhrniem ich do piatich oblastí:
Kľud pred pretekom
Nevyhnutný je dostatok odpočinku a čo najviac kľudu. Je treba myslieť na to, že pes počas preteku, ale aj pred ním zažíva dosť stresu. Psi zrkadlia naše emócie - cítia ich a podľa toho sa potom správajú. Takže ideálne je byť čo najviac v kľude a zbytočne nestresovať seba ani psa. Deň pred pretekom ho nechať odpočívať, nebrať na nejaké dlhé prechádzky. To isté pred štartom, neťahať ho so sebou všade po zázemí, ale nechať ho v aute odpočívať - vziať ho von len vyvenčiť prípadne na registráciu, ak je to v propozíciách preteku a tesne pred štartom rozhýbať. Každý pes je iný a je dôležité si dopredu vyskúšať, čo naňho bude platiť, čo je pre neho vhodné a čo nie.
Zavodnenie
Vyskúšala som všetky možné aj nemožné doplnky vo forme práškov pred a po výkone. Tiež napr. dať do vody konzervu, lyžičku bieleho jogurtu, keďže sme na barfe zavodňovali sme aj mäsom. Tých možností je veľmi veľa a čo je naozaj najlepšie pre vášho psa vám na 100% nikto nezaručí. Je potrebné to vyskúšať. Nás trápilo hlavne to, že moje psy mali väčšinou zo všetkého hnačku. Nakoniec sa nám najviac osvedčil klasický vývar, ktorý dávam pred aj po. V lete vždy zavodňujem už večer pred pretekom a naposledy max 2,5 hod. v deň preteku. Po preteku najskôr až keď sa psy vychodia, spomalí sa im dych a sú už v kľude, čo je väčšinou tak po 20-30 min. po preteku.
Venčenie
Je dôležité psa niekoľkokrát poriadne vyvenčiť. Je plný vody a nechcete, hneď minútu po štarte niekde stáť, kým to všetko dá von.
Strava
Moji psy pred pretekom nejedia, iba v prípade, že je pretek naozaj neskoro dopoludnia alebo popoludní.
Strečing
Pred pretekom psy len rozchodím pri venčení, aby sa im rozohriali svaly a pripravili na výkon. Po preteku vychodím a strečing robíme až doma v kľude, skôr formou masáže svalových partií.
1.jpeg)
13. Máš 4 psích parťákov, podľa čoho si vyberáš s ktorým absolvuješ aký pretek ?
Tým ako rástli a zažívali sme rôzne situácie, mala som ich možnosť spoznať a zistiť, akú majú povahu a na čo majú do budúcna predpoklady a vlohy. Potom prišli prvé tréningy a postupne sa to buď potvrdilo, alebo pes potreboval viac času a skúseností, aby sa prejavil a my sme tak našli ten správny smer. Vždy si vyberám psa podľa jeho možností, schopností, skúseností, momentalnej fyzičky a samozrejme veku vzhľadom na náročnosť preteku.
Athos je pes univerzál, ktorý šport miluje a robí to s nadšením - najradšej má šprintové trasy, ale ešte stále zvládne behať aj 25km v pomalšom tempe, nevadí mu v podstate nič a ide do všetkého.
Attika je jemnejšia fena, ktorá berie šport skôr, ako prácu než pôžitok. Je dosť dievčenská, takže keď nemá svoj deň, je lepšie nechať ju doma, ale inak jej vyberám jednoduchšie trasy, kde nieje tak potrebná sila a preteky, kde jej viem aj ja pomôcť.
Alakai je pes na dlhšie trasy, nemá tak akčný drive ako Athos, takže na kratších trasách má pomalšie tempo, zatiaľ čo na dlhších to pomalšie tempo už tak pomalé nie je a dokáže v ňom rovnomerne ťahať štart cieľ.
Aydea je mladučká fenka, okrem tréningov je skoro bez skúseností. Má za sebou len prvý pretek, ale podľa toho, čo som doteraz videla, bude skôr pes na šprinty, ako Athos. Je zapálená, chtivá a baví ju to, takže sa veľmi teším, čo časom dokáže.
14. Čo by si na záver odkázala/ odporučila potenciálnym účastníkom preteku APONI DOG RACE ?
Určite odporúčam, aby človek svojho psa naozaj dobre poznal z viacerých situácií, mal nad ním 100% kontrolu, aby obaja mali správnu výbavu a aby mali aspoň pár skúseností z tréningu. Inak by som chcela povedať, že sa naozaj nemáte čoho báť a poďte si to proste vyskúšať. Je to jedinečná príležitosť a bola by škoda, aby ste nemali na takéto niečo spoločnú spomienku. Na štarte vás možno bude trošku trápiť stres, ale v cieli budete hrdí na seba a svojho parťáka, že ste to spolu zvládli. Verím, že si to naozaj užijete a budete na to s úsmevom ešte dlho spomínať.
.jpeg)
Zdroj foto: Extreme Dog Race, Braňo Novotný, Lenka Hnízdova, archív Danky