Športovo aktívni ľudia vnímajú dôležitosť strečingu pred a po svojom športovom výkone. Vďaka nemu dochádza k zahriatiu svalstva, pocitu uvoľnenia a lepšiemu rozsahu pohybu v kĺboch. Predchádza sa ním bolestiam, zraneniam, zlepšuje pohybový rozsah tela a človek sa cíti celkovo lepšie. Pri športových aktivitách so psom sa však na túto časť u našich psích parťákoch často zabúda. Pes podáva častokrát väčší výkon ako my, preto je dôležité si uvedomiť, že aj on si zaslúži zvýšenú starostlivosť o svoje telo. Napriek tomu, že sa potreba strečingu psa pred a po aktivite pomaly dostáva do povedomia psíčkarov, stále sa jej nevenuje dostatočná pozornosť. Preto sa na celú túto oblasť spojenú s pohybovým aparátom psov a spoločnými športovými aktivitami pozrieme z odbornejšieho hľadiska vďaka veterinárnemu fyzioterapeutovi zvierat MVDr. Tomášovi Prochádzkovi z FyzioVet.
1. Od akého veku je podľa vás vhodné, aby sa pes začal aktívne venovať športovým aktivitám ?
Nedá sa povedať univerzálny vek psíka, nakoľko rôzne plemená dospievajú v rôznom veku a teda aj pohybový aparát sa vyvíja rôznym tempom. Pre porovnanie, v prípade malých plemien, ako sú napríklad yorkshire alebo čivava, máme dostatočne vyvinutý pohybový aparát v období okolo 12-14 mesiacov. V prípade gigantov, ako nemecká doga alebo írsky vlkodav, dochádza k dostatočnému vývinu vo veku 24-28 mesiacov.
Z toho dôvodu je dôležité, aby psíci s nedostatočne vyvinutým pohybovým aparátom neboli vystavovaní nadmernej záťaži. Preto by som sa sústredil v tomto období skôr na tréning poslušnosti a jednotlivých prvkov z daného športu, ktorý so psíkom chcem robiť, avšak aj to samozrejme s mierou a len s postupným zvyšovaním záťaže.
2. Ako sa vyvíja pohybový aparát psa a ako vieme jeho vývinu uškodiť predčasnou záťažou pri športe, napr. pri spoločnom behu, behu pri bicykli a pod.?
Vývin pohybového aparátu sa dá rozdeliť na dve fázy. V tej prvej sa vyvíja predovšetkým skelet šteniatka, rastú a spevňujú sa kosti. Ich rast je podmienený prítomnosťou rastových platničiek v prípade dlhých kostí. Následne zväčša od 6-14 mesiacov (v závislosti od plemena/veľkosti psíka) sa začína zintenzívňovať aj vývin svalového aparátu, ktorý nám spevňuje celé telo a pomáha fixovať kĺby.
Pokiaľ teda začneme nadmerne zaťažovať psíka, ktorý ešte nie je dostatočne osvalený, môžeme mu narušiť vývin dlhých kostí. Môže dôjsť k ich rôznym deformitám, prípadne častým ochorením u šteniat stredných a veľkých plemien psov je "Panosteitída". Ide o sterilný zápal kĺbov, ktorý sa rozvinie ako odpoveď na nadmernú pohybovú záťaž. Ochorenie je to veľmi bolestivé a nepríjemné, pokiaľ sa nepodchytí včas, môže prejsť až do vážnejších trvalých poškodení kĺbov.
Druhou častou chybou je jednostranná záťaž. Pokiaľ sa od útleho veku psíka začneme venovať napríklad behu, pričom ho máme na vodítku v záprahu/ťahu, a nie je zvládnutá technika, akou má byť psík vedený, môže dôjsť k rôznym kontraktúram svalových skupín. V horšom prípade aj k deformácii postoja - "naučeniu" zlých pohybových návykov (vytáčanie chrbtice pri pohybe, mimochod,...). Naviac u šteniat väčšinou nevidíme dostatočne skoro vrodené predispozície na ochorenia kĺbov a svalov, takže preťažovaním šteniatka riskujeme aj rýchlejší rozvoj takýchto ochorení.
V tomto smere je dôležité držať sa hesla: Menej je viac ! To znamená zaťažovať psíka postupne, dbať skôr na správne technické prevedenie jednotlivých prvkov v športe a menej na samotný výkon/rýchlosť. Rovnako je nutné povedať, že pri všetkých šteňatách je veľmi dôležitá správna, vyvážená a dostatočná strava. Tu sa naozaj v začiatkoch neoplatí šetriť, pretože sa to všetko žiaľ skôr, či neskôr vráti. U športovo vedeného psíka je to samozrejme ešte oveľa podstatnejšie.
3. Ako začať stupňovať záťaž u psa ? Ako to správne dávkovať ?
Vzhľadom na pestrú paletu plemien a rôznych faktorov, nedá sa s istotou aplikovať nasledovný príklad na každého. Veľa závisí od toho, aký je východzí stav psíka, keď sa rozhodneme začať s nejakým športom. Či začíname s mladým alebo s dospelým psíkom, aký výkon doteraz psík zvládal podávať,... Ideálne je preto konzultovať tréningový plán s veterinárnym fyzioterapeutom alebo dostatočne skúseným trénerom.
Ako príklad si môžeme uviesť mladého zdravého psíka, s ktorým chceme začať behať preteky Canicross. So psíkom sme doteraz nič závažné nerobili avšak nebol to ani typický "gaučák". Začneme hlavne tým, že si zakúpime správnu výbavu. Následne začneme psíka učiť ako správne chodiť s musherským postrojom a amortizačným vodítkom, keď ho máme pripnuté v sedáku. Dôležité je, aby v momente, ako začne ťahať, tvorilo vodítko a chrbtica psíka jednu rovnú líniu. Tým sa zabezpečí rovnomerná záťaž na telo psíka. Na začiatku beháme pomalším tempom, radšej kratšie vzdialenosti, ale častejšie. Postupne pridávame vzdialenosť podľa toho, ako sa nám psík "tvári" po jednotlivých tréningoch. Ak je v poriadku, teší sa z pohybu a vidíme, že by zvládol aj viac, v nasledujúci deň môžeme pridať napríklad ďalší kilometer. Ak je po tréningu psík zničený, na ďalší deň ťažšie vstáva z pelechu, je menej ochotný k pohybu, spravíme si v tento deň voľno od tréningu. Zameriame sa na regeneračné cvičenia a masáže a následne ďalší deň zopakujeme poslednú záťaž, ktorú zvládol bez ťažkostí.Pokračujeme v tejto vzdialenosti pár dní a potom opäť skúšame pridávať záťaž.
V tomto smere je veľmi podstatné poznať svojho psíka, hoci oni nás dokážu vždy niečím prekvapiť. Pozor však pri psíkoch, ktorí sú pri prácu tak excitovaní, že nevykazujú žiadne známky únavy a nepoznajú mieru ("hovorím o vás, border kólie). Tu je niekedy ťažké odhadnúť progres, preto si treba všímať aj najmenšie detaily. Podobne pristupujeme ku každému športu. Samozrejme okrem tréningu daného športu robíme so psíkom aj rôzne iné aktivity a cielené cvičenia, ako je napríklad plávanie, balančné cvičenia a polohové cvičenia...
4. Napriek tomu, že u ľudí je prirodzený strečing pred aj po športovej aktivite, mnohí z nás si pri aktivitách so psom neuvedomia, že aj on by ho mal pred a po záťaži absolvovať. Prečo je rozcvička/ strečing nášho parťáka dôležitý, ako to pôsobí na jeho pohybový aparát ?
Pohybový aparát psíka a človeka sa skladá z rovnakých častí. Kosti, šľachy, väzy, svaly, kĺby, fascie,...Každá z týchto zložiek pri výkone určitým spôsobom trpí. Je však rozdiel, či je telo na záťaž zvyknuté alebo nie a čo je podstatnejšie, či chceme od pohybového aparátu maximálny výkon "za studena" alebo s dostatočnou prípravou. Okrem toho, že bez adekvátneho rozcvičenia psík nemôže dosiahnuť svoj maximálny výkon a teda v súťaži zbytočne stráca, je oveľa podstatnejšie, že tým riskuje rôzne zranenia, ktorým sa dá pomerne ľahko predchádzať. Či už ide o natiahnuté až roztrhnuté svaly/šľachy, podvrtnuté kĺby, únavové fraktúry, traumatické zranenia.
Správnym prevedením warm-up cvikov znížime riziko zranení, psíka dostaneme do psychickej pohody aj vo veľmi excitačnom prostredí a zvýšime aj jeho výkon. Podobne pokiaľ svedomito urobíme aj cool down cviky, tak psíka po výkone vhodne upokojíme, psychycky opäť dostaneme do vyrovnaného stavu a pripravíme telo na regeneráciu. Zároveň pokiaľ si tieto cviky dostatočne osvojíme a robíme ich pravidelne pri každej vysokej záťaži, šetríme tým pohybový aparát psíka aj z dlhodobého hľadiska a tým mu dokážeme výrazne predĺžiť aktívnu športovú alebo aj pracovnú kariéru.
5. Ako svojho psa správne rozcvičíme pred aktivitou ? Načo sa máme zamerať pri warm-upe ?
Každý šport má svoje špecifiká pri warm-upe, v závislosti od prvkov, ktoré daný šport obsahuje. Všeobecne treba rozcvičku viesť so stúpajúcou intenzitou, až po úroveň výkonu, aký očakávame v rámci preteku. Psíka je potrebné dostatočne zahriať a podporiť prúdenie krvi do svalov. Tým zabezpečíme, že všetky budú pracovať na svoj maximálny výkon. Zahriate šľachy sú zasa o niečo flexibilnejšie a teda menej náchylné na poškodenie. Preto je dôležité zaradiť do rozcvičky aj strečing, nie len prvky na zlepšenie výkonu.
Pokiaľ vieme o nejakých chronických zdravotných problémoch psíka (napr. znížený rozsah pohybu kolenného kĺbu, artróza v ramennom kĺbe, spondylóza na stavcoch,...), ktoré mierne obmedzujú jeho pohyb, ale nebránia mu bez bolesti športovať, je vhodné takéto oblasti cielene viac rozmasírovať a spraviť intenzívnejší strečing. Určite však nemusíme robiť celotelovú masáž a pasívny strečing každého kĺbu.
6. Aké cviky zaradiť do našej rozcvičky a koľko času si na ne vyhradiť ?
Skúsime si zhrnúť, ako by mal vyzerať warm-up špecificky pre náš APONI DOG RACE 2022:
- Začneme bežnou chôdzou, z ktorej pozvoľna prechádzame do poklusu až behu. Táto fáza by mala trvať 5-10 minút,
- Následne si so psíkom spravíme aktívny strečing (psík stojí na mieste, navádzaním hlavy za pamlskom postupne ponaťahujeme všetky partie tela),
- Pokračujeme cvikmi ako sadni/vstaň, ľahni/vstaň, úklon, podávanie labiek v sede/stoji a iné polohové cvičenia,
- Pred zakončením rozcvičky si vyskúšame ešte zopár rýchlych štartov do plného behu a ukončíme aktívnym skákaním (cez prekážku/za aportom/na povel).
Celá rozcvička trvá ideálne 15-20 minút a nemala by sa robiť skôr ako 30 minút pred samotným výkonom. Následne si psíka priebežne udržiavame v pohybe.
.jpg)
7. Čím našim parťákom pri rozcvičke vieme viac uškodiť ? Čomu je lepšie sa vyvarovať ?
Najviac vieme uškodiť asi tým, že rozcvičku vôbec neurobíme. Aj obyčajné rozbehanie je viac ako nič a môže výrazne pomôcť znížiť riziko poranenia a trochu aj zlepšiť výkon psíka. Uškodiť však vieme aj tým, pokiaľ rozcvičku vedieme príliš "agresívne" a chceme psíka hneď rozbehať napríklad aportom. Rovnako nie je dobré spraviť rozcvičku príliš skoro pred výkonom. Keď psíka rozcvičíme ráno, ale na štart sa postavíme až poobede, je jasné, že ranná rozcvička v tomto momente nemá už žiaden význam a treba ju zopakovať. V neposlednom rade by mala rozcvička obsahovať všetky typy pohybov, ktoré psík bude počas preteku potrebovať. Ak sa v preteku veľa skáče, ale my si psíka iba rozbeháme, nemusí byť dostatočne pripravený a hrozia poranenia kĺbov hrudných labiek, prípadne natiahnutia svalov panvových labiek. Preto je vždy lepšie prejsť poctivo celou rozcvičkou, ktorá je prispôsobená danému športu, ktorý so psíkom vykonávam.
8. Aké chyby pretekári robia po dobehnutí do cieľa ?
Najčastejšou chybou, s ktorou sa stretávam je, keď pretekár po dobehnutí preteku psíka rýchlo schová do kufra auta/klietky, aby si oddýchol. V ideálnom prípade by majiteľ mal so svojim psíkom po prebehnutí cieľom absolvovať ešte cool down fázu. Tá prebieha podobne ako časť warm-upu avšak v opačnom pomere. Potrebujeme psíka dostať z adrenalínového rýchleho stavu, do pokojného, regeneračného stavu. To znamená, že po dobehnutí so psíkom ešte trochu pobehám, následne ho spomaľujem až do chôdze. Takéto "vychodenie" využijeme zároveň na rýchle zhodnotenie stavu pohybového aparátu. Všímame si akékoľvek abnormality, krívanie, prenášanie váhy, skracovanie kroku, atď. Takto dokážeme pomerne včas identifikovať problém, ktorý sa mohol objaviť počas preteku a teda začať diagnostiku a terapiu čo najskôr. Táto cool down fáza by mala trvať približne 5-15 minút.
Cool down je ideálne robiť čím skôr po dobehnutí, aspoň teda prvú časť - vychodenie. Nielenže tým podporíme pohybový aparát, ale zároveň pomôžeme psíkovi upokojiť sa aj po psychcikej stránke a pripraviť na relax. Pokiaľ to neurobíme, vidíme, že je psík ešte dlho po dobehnutí v strehu, napätý a očakáva ďalšie aktivity. O to dlhšie sú v napätí aj jeho svaly, ktoré tak nemôžu plnohodnotne regenerovať.
9. Prečo je dôležité nezabudnúť na strečing aj po dobehnutí, ukončení aktivity ?
Strečing a masáž sú druhou časťou cool down fázy, ktoré je potrebné urobiť. Minimálne strečing je vhodné vykonať po vychodení psíka. Tu už však nerobíme aktívny strečing pomocou pamlsku, ale psíka si dáme ľahnúť na bok a manuálne mu pouvoľnujeme všetky svalové skupiny (ideálne pomocou PROM cvičenia - Passive Range Of Motion, kedy pracujeme s jednotlivými kĺbmi alebo s akčnými skupinami kĺbov a svalov). Venujeme sa pritom všetkým kĺbom od prstov až po ramená/ bedrá. Precvičujeme ich v oboch smeroch, to znamená, že podržíme labku tak, aby bol daný kĺb maximálne skrčený a následne maximálne vystretý. Podobne prejdeme aj jednotlivé časti chrbtice. Pracujeme s primeraným citom a pritom si všímame reakcie psíka, bolestivosť/diskomfort, hľadáme, či sa niekde neobjaví opuch alebo zvýšená teplota konkrétneho miesta (vždy porovnávame s druhou stranou).
Ako poslednú fázu cool downu robíme masáž. Tú je ideálne spraviť na konci dňa, doma, keď je psík maximálne relaxovaný a pripravuje sa na spánok. Hladivými a hnietivými pohybmi s primeraným tlakom prejdeme postupne celého psíka, venujeme sa hlavne veľkým svalovým skupinám a chrbtovým svalom.
10. Čo by ste ešte doporučili našim účastníkom preteku ?
Jedným zo základných odporúčaní je, nezabúdať na vhodný pitný režim. Je potrebné, aby počas dňa preteku pes pil radšej častejšie, ale v menších množstvách a voda by nemala byť studená, ale najlepšie vlažná. Zároveň by som chcel popriať všetkým účastníkom veľa štastia, odvahy a výdrže, ale hlavne veľa zábavy. Nech každý dobehne do cieľa štastný, bohatší o krásnu skúsenosť, ale predovšetkým zdravý.
